Programovanie v PHP je proces tvorby dynamických webových stránok a webových aplikácií pomocou skriptovacieho jazyka PHP (PHP: Hypertext Preprocessor). PHP je populárny open source jazyk, ktorý beží na strane servera a je navrhnutý špeciálne pre webový vývoj.
Pre vysvetlenie: PHP nie HTML, aj keď s ním ruka v ruke spolupracuje. Ak by sme brali HTML ako základ pre tvorbu webových stránok, tak o php môžeme povedať, že HTML-ku dáva život.
PHP nie...
Programovanie v PHP je proces tvorby dynamických webových stránok a webových aplikácií pomocou skriptovacieho jazyka PHP (PHP: Hypertext Preprocessor). PHP je populárny open source jazyk, ktorý beží na strane servera a je navrhnutý špeciálne pre webový vývoj.
Pre vysvetlenie: PHP nie HTML, aj keď s ním ruka v ruke spolupracuje. Ak by sme brali HTML ako základ pre tvorbu webových stránok, tak o php môžeme povedať, že HTML-ku dáva život.
PHP nie je jediný takýto "životabudič" HTML. No je jediný open source. Okrem PHP môžeme na "oživenie" HTML-ka použiť napríklad ASP.NET od známej dielne Microsoft. Ale vráťme sa k nášmu PHP.
Základné vlastnosti PHP:
Jednoduchosť a flexibilita: PHP je relatívne jednoduchý na naučenie a používanie, čo ho robí ideálnym pre začiatočníkov.
Integrácia s databázami: PHP dokáže efektívne spolupracovať s rôznymi databázami, ako sú MySQL, PostgreSQL, Oracle a ďalšie1.
Podpora objektovo orientovaného programovania (OOP): PHP podporuje OOP, čo umožňuje vytvárať komplexnejšie a udržateľnejšie aplikácie3.
Široká komunita a podpora: Vďaka svojej popularite má PHP veľkú komunitu vývojárov, množstvo dokumentácie a dostupných knižníc. Príklady použitia PHP:
Tvorba dynamických webových stránok: PHP umožňuje generovať obsah na základe používateľských vstupov alebo iných dynamických zdrojov.
Správa používateľov a autentifikácia: PHP sa často používa na vytváranie prihlasovacích systémov a správu používateľských účtov.
E-commerce aplikácie: PHP je základom mnohých internetových obchodov a platobných systémov.
Aby servery pri spracovaní skriptov a html tágov vedeli, kedy sa jedná php, či iný skript, alebo html tág, musíme túto informáciu uviesť už pred začiatkom skriptu, a jeho ukončenie taktiež označiť. Preto pre uvedenie php skriptu používame na začiatku <?php a na ukončenie ?>.
Teda takto:
<?php
...telo skriptu, teda príkazy, ktoré sa majú vykonať...
?>
Pre zobrazenie informácie na obrazovku počítača použije príkaz ...
Aby servery pri spracovaní skriptov a html tágov vedeli, kedy sa jedná php, či iný skript, alebo html tág, musíme túto informáciu uviesť už pred začiatkom skriptu, a jeho ukončenie taktiež označiť. Preto pre uvedenie php skriptu používame na začiatku <?php a na ukončenie ?>.
Teda takto:
<?php
...telo skriptu, teda príkazy, ktoré sa majú vykonať...
?>
Pre zobrazenie informácie na obrazovku počítača použije príkaz echo, alebo print. Obidva príkazy zabezpečia výpis textu, resp. iných informácií na obrazovku počítača s úplne rovnakým výsledkom. Rozdiel však uvidíme vtedy, ak sa z nejakého dôvodu obsah nepodarí zobraziť. V prvom prípade echo sa nestane nič, no v druhom prípade print príkaz vráti true, alebo false podľa toho, či sa obsah podarilo zobraziť, alebo nie.
Vyskúšajme si zobraziť nejaký text pomocou príkazu print a následne pomocou príkazu echo.
<?php
print "Toto je jednoduchý skúšobný text";
echo "Toto je jednoduchý skúšobný text";
?>
Výsledkom nášho snaženia bude:
Toto je jednoduchý skúšobný textToto je jednoduchý skúšobný text
Je zrejmé, že takto naformátovaný text sa zobrazil za sebou a úplne rovnako. Ak by sme chceli obidva texty zoradiť v riadkoch pod seba, môžeme použiť známy tág <- br ->, teda takto:
<?php
print "Toto je jednoduchý skúšobný text<-br->";
echo "Toto je jednoduchý skúšobný text";
?>
a výsledkom bude zobrazenie:
Toto je jednoduchý skúšobný text
Toto je jednoduchý skúšobný text Ukončovanie príkazov
Pri písaní príkazov je nevyhnutné každý príkaz ukončiť bodkočiarkou ";".
Dlhší príkaz môžeme rozdeliť aj do viacero riadkov. Je však nevyhnutné každý príkaz ukončiť bodkočiarkou.
Ak v texte (string) potrebujeme použiť špeciálne znaky (napríklad úvodzovky, ktoré sú súčasťou aj php jazyka), vložíme pred špeciálny znak lomku.
<?php
echo "toto je \"text\", ktorý chcem zobraziť";
?>
Premenné
Premenná je miesto v pamäti servera, ktoré odkazuje na pomenovanú hodnotu. Ak si napríklad chceme zapamätať na určitú dobu, počas ktorej sa bude vykonávať určitá časť kódu, nejakú hodnotu, uložíme ju do premennej a túto ľubovoľne pomenujeme. Neskôr môžeme k tejto hodnote pristupovať pod názvom premennej. Názov má byť výstižný a jednoznačne identifikujúci jej určenie. Platnosť takejto premennej je variabilná a môže trvať napr. iba po dobu vykonáva...
Premenná je miesto v pamäti servera, ktoré odkazuje na pomenovanú hodnotu. Ak si napríklad chceme zapamätať na určitú dobu, počas ktorej sa bude vykonávať určitá časť kódu, nejakú hodnotu, uložíme ju do premennej a túto ľubovoľne pomenujeme. Neskôr môžeme k tejto hodnote pristupovať pod názvom premennej. Názov má byť výstižný a jednoznačne identifikujúci jej určenie. Platnosť takejto premennej je variabilná a môže trvať napr. iba po dobu vykonávania skriptu, alebo aj po celú dobu spustenia aplikácie.
Dôležité je si uvedomiť, že každá premenná, resp jej názov musí začínať znakom $. V php nie potrebné premenné predtým nijak deklarovať. Premenná sa vytvorí v okamihu jej použitia v skripte. Pokiaľ premennej nepriradíme žiadnu hodnotu, obsahuje hodnotu odpovedajúcu prázdnemu reťazcu.
Ako sme už spomenuli, premenná vždy začína znakom $. Ďalej nasleduje textové označenie.
Napríklad: "$meno". Ak však chceme v názve premennej použiť číslice, môžeme to urobiť, avšak číslica nesmie byť hneď za znakom $. Teda nie takto: $2 ! Môžeme však použiť číslice, ak za znak dolár vložíme nejaké písmeno: $a1, alebo podčiarnik $_1. Tiež si treba uvedomiť, že v názve premennej nemôžeme použiť diakritiku a tiež, že interpreter php skriptu prísne rozoznáva veľké a malé písmena. Preto premenná $Meno a $meno nie je tá istá. Interpreter ich vníma ako dve úplne nezávislé premenné. Dátové typy
Premenné môžu byť rôznych dátových typov. Pridelením určitého dátového typu definujeme, aký typ hodnôt môže byť do premennej uložený.
Celé čísla (integer) Používa sa pre celé čísla, ktoré majú rozsah od -2 147 483 648 do +2 147 483 647.
Desatinné čísla (double) Používa sa pre desatinné čísla. Tu je dôležité podotknúť, že ako desatinná čiarka sa podobne ako v iných programovacích jazykoch deklaruje bodkou(.)
Pole (array) Používa sa pre viacrozmerné premenné.
Reťazec (string) Používa sa pre reťazce znakov, a je teda určený pre texty. Pretože je reťazec vždy ohraničený úvodzovkami, v prípade, že chceme použiť úvodzovky vo vnúti textu, musíme pred ne vložiť opačné lomítko, aby interpreter tieto úvodzovky vedel rozlíšiť.
Nehovorili sme si, akým spôsobom môžeme deklarovať datový typ premennej. Nie je to potrebné. PHP si datový typ premennej zistí samo na základe formátu priradenej hodnoty.
Základné operácie s premennými
Aby sme pri zostavovaní obsahu webových stránok mohli podľa potreby manipulovať s rôznymi textovými informáciami aj číselnými hodnotami, je jazyk php pre rôzne účely vybavený niekoľkými základnými operátormi.
spájanie reťazcov
Jazyk PHP používa pre spájanie reťazcov operátor "." (bodka).Vďaka nemu mechanizmus vyhodnocujúci kód najprv prevedie hodnoty na oboch stranách bodky (operandy) na reťazce a potom ich zlúči.
<?php
echo "Dnes j...
Aby sme pri zostavovaní obsahu webových stránok mohli podľa potreby manipulovať s rôznymi textovými informáciami aj číselnými hodnotami, je jazyk php pre rôzne účely vybavený niekoľkými základnými operátormi. spájanie reťazcov
Jazyk PHP používa pre spájanie reťazcov operátor "." (bodka).Vďaka nemu mechanizmus vyhodnocujúci kód najprv prevedie hodnoty na oboch stranách bodky (operandy) na reťazce a potom ich zlúči.
<?php
echo "Dnes je " . " štvrtok.";
?>
Vypíše na obrazovku: Dnes je štvrtok. Zreťazenie do novej premennej
Na základe pravidla spájania reťazcov môžeme teda spájať niekoľko reťazcov do novej premennej. Toto vieme urobiť nasledovne:
<?php
$StaraPremenna = "Dnes je: ";
$NovaPremenna = $StaraPremenna . "štvrtok";
echo $NovaPremenna;
?> Zreťazenie do tej istej premennej
Častokrát budeme potrebovať reťazec uložený v jednej premennej pred tým, než dospejeme ku konečnému výsledku, ktorý budeme chcieť zobraziť v prehľadávači, stále rozširovať o ďalšie a ďalšie reťazce.
Požadovaný reťazec síce môžeme získať z predchádzajúceho príkladu, ale, môžeme ho tiež napísať v úspornej verzii bez toho, aby sme opätovne uvádzali názov premennej, v ktorej je doterajšia hodnota, na pravej strane za rovnítkom.Existuje totiž úsporná verzia, pri ktorej stačí za rovnítkom udávať len novú hodnotu, ktorá sa má pripojiť k doterajšiemu obsahu premennej.
ukážka kódu je na obrázku
224 Skriptovací jazyk PHP
Programovanie v PHP je proces tvorby dynamických webových stránok a webových aplikácií pomocou skriptovacieho jazyka PHP (PHP: Hypertext Preprocessor). PHP je populárny open source jazyk, ktorý beží na strane servera a je navrhnutý špeciálne pre webový vývoj.
V tejto sekcii nájdete učebné texty tvorby v jazyku php od základných informáci až po prvé dynamické webové stránky napojené na databázu.